Nezmapované obdobie 1945-1980

História chovu leonbergerov na Slovensku

Prvá chovateľka leonbergerov na Slovensku bola vojvodkyňa

Natália z Oldenburgu.

8.apríla1854 - 9.januára1937

Natália bola dcérou Alexandry Gončarovej a baróna Gustáva von Friesenhof, narodila sa vo Viedni 8.apríla 1854.

Alexandra(Asja) Gončarova/Gustav von Friesenhof

Matka malej Natálie bola Alexandra Nikolajevna Gončarova, sestra Natálie Gončarovej,manželky  veľkého ruského básnika a spisovateľa Alexandra Sergejeviča Puškina.

Alexander Sergejevič Puškin/Natália Gončarova

Puškin udržiaval s Alexandrou zrejme viac ako švagrovský vzťah, hoci si za manželku zobral jej mladšiu sestru Natáliu v roku 1830.

Puškin v Brodzanoch nikdy nebol a môžeme s istotou povedať, že nikdy ani nepočul o nich a netušil, že existujú. Natália Puškinová bola veľmi pekná žena a mala veľa nápadníkov. Puškinovi to veľmi prekážalo a mal niekoľko súbojov. Súboj s francúzskym dôstojníkom Georgesom dˇAnthesom sa mu stal osudným. Bol postrelený a zomrel. Bolo to kvôli dvoreniu dˇAnthesa jeho žene.

Georges d Anthes

Po Puškinovej smrti 10.2.1837 sa Alexandra Gončarevová vydala za vdovca, rakúskeho bývalého diplomata v Rusku, baróna Gustáva Vogla von Friesenhof. Barón Gustáv Vogel von Friesenhof bol roky v Petohrade,vlastnil dom vo Viedni, ale kúpil aj kaštieľ v Brodzanoch v roku 1844, ktorý patril rodu Kvassayovcom.Vtedy ešte žil so svojou prvou manželkou, tiež Ruskou a tiež Natáliou. Bola príbuzná, sesternica Alexandry a Natálie Gončarových, ale v mladom veku zomrela. S ňou už mal Gustáv 10- ročného syna Gregora.

Z manželstva baróna Friesenhofa a Alexandry Nikolajevny sa narodila vo Viedni v roku 1854 jediná dcéra Natália. Matka Alexandra mala vtedy 43 rokov.  Barónov syn Gregor sa ocitol tým pádom na vedľajšej koľaji, neskoršie Gregor von Friesenhof sa významným spôsobom podielaľal a pomáhal svojej nevlastnej sestre Natálii v jej modernizácii a dobročinnej činnosti v Brodzanoch..

Natália von Friesenhof mohla nosiť titul barónka.

Rodina striedavo žila vo Viedni a Brodzanoch. Gregor von Friesenhof bol v neskoršom veku ako člen prvého výboru Matice slovenskej a zaoberal sa rozvojom poľnohospodárstva v hornej Nitre a bo prvý slovenský meteorológ.

Malú dcérku Natáliu krstili v pravoslávnom chráme ako "Natašu", ale neskôr prevzala iné vierovyznanie , stala sa evanjeličkou.

Natália bola veľmi excentrická, výstredná a často menila správanie, otcovi Gustavovi to neprekážalo a veľmi ju rozmaznával, ale jej matke, bývalej dvornej dáme v Petrohrade to liezlo na nervy.

Mladá Natália mala takpovediac búrlivú mladosť.Mala veľmi dobré vzdelanie.Rada cestovala, chodila do kúpeľov, na plesy, koncerty a do divadla. Zoznámila sa v kúpeľnom meste Wiesbaden s aristokratom Elimarom von Oldenburg.

Natália sa 9.11.1876 vo Viedni ako 22-ročná vydala za vojvodu Elimara Antona von Oldenburg . (Elimar Anton von Oldenburg 23.1.1944 - 17.10.1895). Elimar bol z vysokej šľachty, bol najmladším synom veľkokniežaťa Augustusa von Oldenburg a princeznej Cecílie zo Švédska, dcéry švédskeho kráľa Gustava IV. Adolfa. Napriek tomu sa Natália vydávala k nevôli rodičov.Barónka Natália vydajom za vojvodu Elimara získala titul vojvodkyňa.

Elimar von Oldenburg/Natália von Oldenburg

Z manželstva Natálie von Friesenhof a Elimara von Oldenburg sa narodili dve deti, dcéra Friederike von Welsburg 11.10.1877 a syn Alexander von Welsburg 29.8.1878. Dcéra Friederika a syn Alexander už nemohli nosiť titul vojvoda a tak preto majú meno von Welsburg.To je však už iná kapitola.Gróf Alexander si vzal neskôr za manželku grófku Luise von Hanh, mal s ňou štyri deti a zomrel 29.11.1927 vo Švajčiarsku.

O deti sa Natália veľmi "nestarala", radšej ich dala do opatery matke vo Viedni, hoci sa s ňou nevedela dohodnúť v oblasti výchovy jej detí.O tomto tvrdení však môžem polemizovať, lebo to nesvedčí o dobročinnej činnosti Natálie von Oldenburg v prospech iných "cudzích" ľudí. Neverím, že by nemala rada svoje deti a nestarala sa o ne. Skôr predpokladám, že ich dala do Viedne preto, lebo dedina Brodzany im nemohla poskytnúť ten rozmer vedomostí a možností školy ako Viedeň.

Zachovali sa dobové fotografie, kde je Natália v Brodzanoch s detmi a veľkými psami, leonbergermi.

17.9. 1895 vo veku 51 rokov zomrel jej manžel Elimar von Oldenburg na zámku v Erlaa.

Otec Gustav von Friesenhof zomrel v roku 1889, v tom roku zomrel aj Heinrich Essig.

Jej matka Alexandra v roku 1891. Jej ešte slobodná dcéra, grófka Friederika zomrela vo veku 24 rokov na tuberkulózu,13.4.1901.

Natália von Oldenburg ovdovela ako 41-ročná.

Kaštieľ Brodzany jej patril od roku 1870.

Natália z Oldenburgu natrvalo ostala žiť v kaštieli v Brodzanoch so synom Alexandrom. Alexander vo svojich 18-tich rokoch mal pomer so slúžkou Katarínou Drobcovou /33 rokov/ a zo vzťahu sa narodilo dieťa. Natália von Oldenburg Katarínu odpratala z Brodzian, neskôr Alexander poslal Kataríne šijací stroj Singer v roku 1897, ktorý sa dodnes zachoval vo funkčnom stave.

Natália nikdy nepreferovala Viedeň , lebo vysokopostavená kniežatská rodina von Oldenburg ju nepovažovala za rovnocennú a dávala jej to najavo.Svoju prácu zamerala na Brodzany a vybudovala teheľňu, škrobáreň a venovala rôzne finančné prostriedky na rozvoj obce a regiónu, kúpila aj hudobné nástroje pre miestnu ľudovú hudbu.

Život v Brodzanoch.

Natália bola žena,veľmi vzdelaná, ktorá trpela častými zmenami nálad, bola excentrická a výstredná. Mala umelecké sklony, rada kreslila, maľovala a spievala. Údajne vedela 5 jazykov, vedela aj po slovensky.Niektoré zdroje tvrdia, že niekoľko slov povedala aj po rusky, myslím si, že musela vedieť po rusky po svojej mame, veď to bola jej materinská reč.

Rada usporadúvala rôzne akcie, populárne boli jej majálesy na lúke pri letohrádku Babylon. Mala veľmi rada psov, ktorí jej robili spoločnosť. Boli to leonbergeri. Šteniatka leonbergera dostala vo Viedni a sama ich aj cvičila. Domnievam sa, že prvé šteniatka si mohla priviesť z Viedne až po roku 1880, keď jej už kaštieľ v Brodzanoch patril.Cisárovná Sissy si kúpila prvé šteniatka leonbergera na viedenský dvor v roku 1870.

Deti Natálie von Oldenburg, dcéra Friederika a syn Alexander sa narodili v rokoch 1887 a 1888, na dobovej fotografii majú asi desať rokov. Fotografia s leonbergerom je teda približne z roku 1896-98.

Natália s deťmi

Podľa historických svedectiev Natália sa rada prechádzala na koni a obyčajne ju sprevádzali 2-3 psy, leonbergeri, neskôr svorka leonbergerov.

V areáli kaštielˇa v Brodzanoch je velˇký park so vzácnymi drevinami.

V rokoch 1909-1911dala postaviť vojvodkyňa Natália z Oldenburgu letohrádok na Hôrke za Brodzanmi.Letohrádok Babylon sa nachádza na kopci nad Brodzanmi, v lesíku.

K letohrádku, ktorý je teraz v schátranom stave prídete cestou popri cintoríne a krátkou ulicou vstúpite do lesa na lesný chodník, ktorý vás dovedie k Babylonu. Druhá cesta -necesta je popri požiarnej zbrojnici, prejdete smerom k lesu a strmým chodníčkom vhodným len pre zdatných chodcov sa dostanete skratkou k Babylonu. Neďaleko Babylonu je evanjelický kostolík, hrobka rodiny von Friesenhof.

letohrádok Babylon

Letohrádok Babylon využívali príslušníci rodiny a hostia ako letné sídlo a vojvodkyňa Natália v ňom trávila voľné chvíle najmä počas posledných rokov svojho života. Tu žila aj so svojimi leonbergermi, ktorých mala veľmi rada.Často sa o nich vyjadrovala lepšie ako o ľudoch a vravela, že bez nich by nevedela čo je to láska a oddanosť.Leonbergeri z Brodzian sa určite rozšírili aj do iných častí Slovenska.

Natália s leonbergerom/Fritz Lemmermayer

Barónka Natália von Oldenburg veľmi rada mala spoločnosť rôznych umelcov, maliarov, básnikov a hudobníkov, ktorí často zneužívali jej pohostinnosť a žili na úkor jej rodiny.Pri letohrádku sa konali majálesy a rôzne zábavy. Rakúsky spisovateľ Fritz Lemmermayer sa nakoniec stal akousi pravou rukou barónky. Fritz Lemmermayer žil v Brodzanoch asi 25 rokov.Traduje sa príhoda, kedy leonberger pohrýzol Fritza Lemmermayera, mal vtedy 64 rokov na tvári a zmrzačil ho. Liečil sa z uhryznutia pol roka a potom to dal na súd vo Viedni. Súd vyhral a dostával odškodné až do svojej smrti, aj keď vojvodkyňa tvrdila, že za pohryzenie si mohol on sám.

hrobka rodiny von Friesenhof/ letohradok Babylon veža

V Brodzanoch ju dedinčania volali " pani Osvícená" vyvíjala rôzne činnosti a pomáhala ľudom v núdzi. Spolu so svojím nevlastným bratom Gregorom, ktorý žil v neďalekom Krásne sa podieľala na zveľadovaní obce Brodzany a až do svojho neskorého veku bola predsedníčkou potravinového družstva.Mala nesporne veľkú zásluhu na rozvoji tamojšieho regiónu, ale výpočet jej aktivít je mimo rozsah tohoto článku.

Jej leonbergerov postihla choroba a všetky jej zomreli. Po ich úmrtí vycestovala do Viedne a priviezla si znovu dve šteniatka leonbergera, čím sa iba potvrdzuje nám známy fakt, že chovatelia leonbergrov sa opätovne vracajú k tomuto plemenu.Prežila svoje deti Friederiku,Alexandra aj svojho manžela Elimara, to sa podpísalo pod jej samotu a tak svojich leonbergerov milovala a veľmi si ich cenila.

Za letohrádkom Babylon bol umiestnený aj psí cintorín. Každý pes, alebo kôň ktorý tam bol pochovaný mal svoj náhrobný kameň. Čierny mramor so zlatými písmenami s menom zvieraťa a dátumom narodenia a smrti.

Nenašiel som cintorín, keď som tam v roku 2014 bol, už veľmi veľa rokov prešlo odvtedy, kedy tam bolo pochované posledné zviera.Možno to bol prvý psí cintorín na Slovensku.Pri pohľade na Babylon s ľudmi, ktorí sa tam práve pohybovali som si spomenul na krásne chvíle, ktoré musela vojvodkyňa prežívať pri svojich leonbergeroch, ktoré jej odpočívali pri nohách. Mala vraj otvorenú strechu, okno vo veži a mohla pozorovať hviezdy na nočnej oblohe vo veži Babylonu. Vidieť schátranú, rozpadajúcu sa vežu Babylonu je dnes smutná skutočnosť.

Zopár náhrobných kameňov je na jej druhom zámku v Erlaa vo Viedni, ktorý však predala.Aj pri zámku vo Viedni je rozsiahly park.

Vojvodkyňa Natália veľmi rada písala básne, v nemeckom jazyku jej vyšli dve básnické zbierky. V básňach vzdáva aj hold leonbergerom a niektoré sú venované im, hoci slovko leonberger sa v básňach neobjavuje.

Veľmi pekne a rada maľovala v atelieri v Babylone. Namaľovala aj portréty svojich obľúbených leonbergerov, ktoré sa zachovali, taktiež obraz Fritza Lemmermayera sama namaľovala.Na portrétoch leonbergerov je jasne vidieť odlišnosť "starého" leonbergera v porovnaní s terajším vzhľadom leonbergera. Je evidentne vidieť štíhlejšiu stavbu tela s užšou, hranatejšou hlavou a slabším osrstením na nohách. Taktiež je zrejmé iné sfarbenie srsti. Dokazujú inú stavbu tela aj sochy leonbergerov pri cisárovnej Sissy vo viedenskom Prátri, hoci tam sú leonbergeri bielej farby. Pri bližšom pohľade v Prátri človek neverí, že sú to leonbergeri. Ale sú.

Povaha leonbergera sa zrejme časom nemenila, lebo leonbergeri boli opisovaní ako pokojné, mohutné psy, hoci pamätníci z Brodzian tvrdia, že ľudia sa zatvárali a schovávali do domov, keď vojvodkyňa išla s nimi po Brodzanoch.

Vojvodkyňa Natália veľmi rada pomáhala ľuďom v núdzi, zriadila v dedine špitál a chudobinec. Taktiež vybudovala škrobáreň.V dedine vždy pred Vianocami pomáhala chudobným ľuďom, pritom sama ako majiteľka kaštieľa nemala peňazí neúrekom.V prípade nedostatku hotovosti predávala staré rodinné šperky vo Viedni.

Vojvodkyňa Natália z Oldenburgu zomrela v roku 1937. Ešte deň pred svojou smrťou si vraj dala osedlať koňa. Zomrela vo veku 83 rokov.

Počas II.svetovej vojny v roku 1945, vnuk Natálie von Oldenburg Juraj Welsburg utiekol z kaštieľa pri prechode frontu. V tej dobe rozkradli veci z kaštieľa a Babylonu miestni ľudia. Neskôr dielo skazy dokončil bývalý komunistický režim okolo roku 1950. Spálili, "premiestnili" alebo zničili ďaľšie cennosti z kaštieľa. Brodzianský kaštieľ v ďaľšom období pustol a chátral, tak isto ako Babylon, z ktorého je iba zrúcanina.Niekoľkokrát bola vykradnutá aj hrobka rodiny von Friesenhof.

Od roku 1979 je v kaštieli literárne múzeum A.S.Puškina, to je možno záchranou brodzanského kaštieľa.

Pri kaštieli v Brodzanoch je veľmi rozsiahly park, asi 8 hektárov v ktorom sú inštalované busty spisovateľov, ale socha leonbergera sa tam nenachádza aj keď ide o prvú chovateľku leonbergerov na Slovensku. Na potoku sú kaskády a potok pretína romantická lávka, pokoj a ticho v parku narúša len miestna hlavná komunikácia za plotom.

V brodzianskom parku sú najcennejšie obrovské platany. Pôvodne boli štyri, dnes už sú len tri obrovské. Platanov v parku je viac, aj za lávkou na druhej strane parku..Park je anglického typu a je tvorený aj miestnymi drevinami.

Viem si živo predstaviť ako sa mohli tešiť z voľnosti pohybu pred 140-rokmi prví leonbergeri v parku v Brodzanoch pod mohutnými platanmi. A ako naháňali kačice a husi v blízkom potoku a bežali popri koni vojvodkyne Natálie von Oldenburg k letohrádku Babylon.Ako vybehli z kaštieľa, dali sa cestou doprava a išli popri miestnom cintoríne miernym kopcom do Babylonu. Boli to prvé generácie vyšlachtených leonbergerov v Nemecku Heinrichom Essigom a rozmnožených vo Viedni. Brodzany v tej dobe neboli veľkou dedinou, mali asi 100 domov.

Je mi smutno, že nikdy nikoho nenapadlo v Brodzanoch a ani v Slovenskom leonberger klube dostať opätovne leonbergerov do brodzianskeho kaštieľa, parku a Babylonu. Urobiť klubovú výstavu leonbergerov pri dvoch platanoch v centrálnej časti parku a tým vzdať hold prvej chovateľke na Slovensku.Babylon má po smrti Natálie čiernu históriu a v terajšej dobe je z neho zrúcanina ohradená chátrajúcim plotom presne tak ako Babylon. Občas sa tam prídu pozrieť miestni chlapci a pár návštevníkov. Obnova je zrejme v nedohľadne, hoci je tu veľký potenciál na prípadnú rekonštrukciu.

Pokračovať v odkaze vojvodkyne Natálie von Oldenburg v chove leonbergerov v Brodzanoch.

Brodzany by sa mohli stať tretím miestom na svete po nemeckom Leonbergu a viedenskom Prátri so sochou leonbergera.Je to potenciál obce a aj celého Slovenska, ktorý je nevyužitý. Je škoda túto šancu nevyužiť a nezachovať históriu prvých leonbergerov na Slovensku pre ďaľšie generácie.

Po úteku Juraja Welsburga v roku 1945 z Brodzian do Maďarska a následnom presťahovaní do Rakúska sa končí aj naša stopa po leonbergeroch na Slovensku a nič nenasvedčuje tomu, že ich osud budeme poznať. V dobe, kedy prvá chovateľka leonbergerov na Slovensku chovala leonbergerov sa žiadna plemenná kniha neviedla, jej vznik sa datuje v roku 1939, dva roky po smrti starej panej Natálie.

Leonbergeri z Brodzian sa stratili v slovenskej histórii.Stratili sa len navonok, lebo určite leonbergeri z Brodzian sa ďalej chovali na Slovensku.Nemáme o nich žiadne informácie.Dodatočne sa nám patrí poďakovať Natálii Oldenburgovej za jej prvý chov leonbergerov na Slovensku.

V článku boli použité rôzne zdroje a rôzne indície v pátraní po leonbergerocha.

Babylon očani Natálie Oldenburgovej

Ďakujem kurátorke a vedúcej Slovanského múzea A.S.Puškina Mgr.Alexandre Lukáčovej za cenné informácie a pomoc pri pátraní.Budem rád ak navštívite múzeum A.S.Puškina v Brodzanoch a prejdete sa po parku po dávno zaviatych stopách leonbergeroch a uvidíte kde a ako žila Natália von Oldenburg.Raz vidieť je vždy lepšie ako stokrát počuť.

Doslov:

Poznatky a vedomosti, ktoré som získal v pátraní a študovaní života, doby a dejinných súvislostí spojených so životom Heinricha Essiga a nesporne Natálie von Friesenhof/Oldenburg a ďaľších majiteľov leonbergerov ma presvedčili o tom, že ich životné príbehy sú vhodné na obsiahlu knihu. ktorá by mohla zaujať chovateľov leonbergerov vo veľkej miere. Často sú osudy majiteľov leonbergerov spojené s ich dramatickým skončením života. Premena leonbergera z bieleho mohutného psa do mahagónovo-hnedo-zlatistého sfarbenia je ako sci-fi. Čas, ktorý som venoval zisťovaniu a hľadaniu informácií nezodpovedá množstvu textu napísaného v tomto článku, ale budem sa snažiť doplniť informácie aj za pomoci ochotných ľudí, ktorí mi pomôžu.

Poznáte vôbec erb Leonbergu? Tu je.

Podoba s leonbergerom nie je ani náhodná, ale dnes to zrejme nikomu už vadiť nebude.

V začiatkoch chovu leonbergera bol leonberger označovaný neprajníkmi ako "každý kus - samostatné plemeno" a bol považovaný za nepodareného bernardína. Heinrichovi Essigovi nevedeli chovatelia bernardínov prísť na meno. Napriek tomu je dnes leonberger tu a jeho popularita je stále väčšia. Po statkároch, korunovaných hlavách a umelcoch je chovaný na dvoroch obyčajných ľudí a hlavné je, že leonberger nikoho nesúdi podľa majetku, bohatsva, ale vždy dá najavo čistú oddanosť a lásku k celej rodine. Čo je viac treba?

História plemena leonberger je veľmi bohatá na životné príbehy a osudy zainteresovaných osôb a leonberger je dôkazom veľkej premeny psa "kríženca" na takmer dokonalého spoločenského, rodinného, majestátneho psa. Som rád, že môžem pripomenúť dávnu históriu nezabudnuteľného plemena psov a naše malé Slovensko sa môže pýšiť zdokumentovaným a dokázateľným začiatkom chovu leonbergerov.

Miro Lantaj 2015

Martin Klačko

Slovenská novodobá história začína v Česku, vtedajšom Československu v roku 1979.Tam sa odohrala prvá fáza novej histórie. Do Česka boli privezené dve sučky leonbergera z Rakúska, Asca v.Schloss Almegg a Bianca v.d.Douglasfichte.Prvý odchov bol v Čechách v roku 1984 v chovateľskej stanici Beskydský Radegast 16.3.1984 a druhým vrhom v poradí 12.9.1984 chovateľskej stanice Z Chuchelského zátiší začína slovenský chov leonbergerov.

Významným spôsobom sa o založenie chovu leonbergerov na Slovensku pričinil Martin Klačko z Dunajskej Lužnej koncom 80-tych rokoch minulého storočia. Martin Klačko kúpil v roku 1984 od českého chovateľa Otomana Ferra sučku" Agnes z Chuchelského zátiší" . Agnes bola narodená 12.9.1984 z jedného z prvých A vrhov v Čechách.

Otec a matka Agnes z Chuchelského zátiší : Orpheus v.Mühlenberg, Ilka v. Mühlenberg boli leonbergeri z bývalej NDR.

Orpheus v.Mühlenberg

Prvé šteniatka z chovnej stanice "Dunajská lužná " z prvého spojenia Ex v. Wächter a Agnes z Chuchelského zátiší boli narodené koncom roku 1988 .

Sučka Agnes z Chuchelského zátiší mala krv východonemeckých potomkov a pes Ex v.Wächter bol tiež nemecký leonberger.Roky 1984 -1988 preto môžeme považovať za vznik novodobej histórie plemena leonberger na Slovensku.História začína takmer v tom istom období ako v Čechách s oneskorením iba pár rokov.

Sučka Agnes Dunajská lužná potom bola použitá pri ďalšej plemenitbe s Askanom.Askan v.Weisen Haus /21.4.1984/bol nemecký leonberger chovaný v Čechách a M. Klačko ho používal pri párení s Agnes Dunajská Lužná na začiatku 90-tych rokov.Ďalším plemenníkom bol nemecko-český Etien al- Ben narodený v roku 1989 /otec Dalas-Hatalmas v Weidstöckli, matka Aida Zručská blata/. Etien bol párený so sukami z "Dunajskej lužnej" napr. Doris Dunajská lužná.

Neskôr syn Doris, Klerens bol použitý na odchov šteniatok z "Dunajskej lužnej". História chovu chovateľskej stanice "Dunajská lužná" je dlhá a početná na leonbergerov. Suky použité na chov boli vždy výhradne iba z jeho vlastného odchovu s výnimkou Agnes z Chuchelského zátiší.

Martin Klačko sa významným spôsobom podielal nazačiatku chovu leonbergerov a zvýšení počtu leonbergerov chovaných na Slovensku. Jeho odchovy sú napr.Adela,Agnes, Bajka,Dori, Elza,Fany, Jeny,Mara,Maťa,Rachel,Tina,Uta,Yanna,Yola,Zapa,Zita Dunajská Lužná a psy Agbar, Dick,Emir, Igor,Klemens,Klerens,Tony, Zapa,Kler, Vigo, Jon Dunajská Lužná.

Neskôr s priviezol z Francúzska leonbergera Leon Magic du Bouc d'Or /otec Sir quinn Tobar of Pelgrims Ring, matka Lady Rhi-Mora Stone of Pelgrims Ring/V roku1997 ho použil k páreniu s jeho sukou Tina Dunajská Lužná, ktorá už mala prevažne slovenskú krv.Šteniatka sa narodili 22.1.1998. Posledný známy odchov šteniatok z "Dunajskej lužnej " je z 2.1.2001 otec Leon Magic du Bouc dÓr a matka je Ela Dunajská Lužná. Potomok napríklad Klér Dunajská Lužná.

Nasledujúci chovatelia leonbergerov na Slovensku mali leonbergerov kúpených väčšinou z Dunajskej lužnej, alebo s krvou z tejto chovateľskej stanice.Neskoršie sa začal prejavovať dovoz šteniatok najmä z Českej republiky a z okolitých krajín a význam slovenských leonbergerov z dedinky blízko Bratislavy z "Dunajskej lužnej "sa stratil.

Slovenskí chovatelia, ktorí si na začiatku 90-tych rokov kúpili šteniatka od M.Klačka sa môžu považovať za prvú líniu začínajúceho chovu leonbergerov na Slovensku v novodobom období.Prvé chovné stanice zaoberajúce sa chovom leonbergerov boli napríklad na Slovensku Z Bánovskej roviny, v Čechách Zručská blata.

*

Od vzniku slovenskej plemennej knihy/1994 SPKP/ je na Slovensku zapísaných viac ako 1600 leonbergerov.Po roku 1989 sa zapisovali šteniatka leonbergerov s PP ešte aj do československej hlavnej plemennej knihy, následne do slovenskej hlavnej plemennej knihy. SPKP obsahuje aj dovezené šteniatka prihlásené na Slovensku, nie je to počet odchovaných šteniatok slovenskými chovateľmi.

Chov leonbergerov na Slovensku sa určite vyvíjal aj po línii, ktorú nemôžem zdokumentovať a nemám o nej žiadne vedomosti. Preto prosím o poskytnutie informácií, alebo dobových fotografií tých, ktorí niečo nájdu doma medzi zabudnutými fotografiami v šuplíkoch. Pomôže mi aj informácia o možných zdrojoch z doby, ktorú nemáme spracovanú. Možno niekto vie, že jeho starí rodičia mali, alebo chovali leonbergrov.Ak máte chuť a možnosti pomôžte mi zdokumentovať chov leonbergerov na Slovensku. Ďakujem.

Pár informácií o plemennej knihe.

Slovenská hlavná plemenná kniha psov - SPKP.Registrovanie čistokrvných psov začína už v roku 1939. Založil ju Zemský zväz loveckých ochranných a kynologických spolkov. Bola to jediná inštitúcia zaoberajúca sa registráciou psov s PP, evidovala aj psov nepoľovných. Činnosť SPKP trvala do roku 1962, kedy bola registrácia na Slovensku pozastavená pretože sa začala robiť centrálne v Prahe. S jej vedením na Slovensku sa pokračovalo po roku 1968, kedy v tej práci pokračoval Slovenský poľovnícky zväz, ako nástupca zemského zväzu.  SPZ vystavoval rodokmene do r. 1969 a všetky plemenné knihy sa zachovali doteraz v archíve SPZ v Bratislave. V roku 1969 sa začali viesť na Slovensku ďalšie dve plemenné knihy. Československá hlavná plemenná kniha časť Slovensko. Potom sa viedla iba Slovenská hlavná plemenná kniha a v roku 1994 sa začala viesť SPKP. Pre informáciu Agnes z Chuchelského zátiší narodená 12.4.1984 mala číslo CsHP 12/84.